Riešenie vyvinuté na Chemickom ústave SAV, v. v. i., vstupuje do ďalšej dôležitej fázy. Po udelení slovenského patentu a uzavretí zmluvnej spolupráce so spoločnosťou AZOTER Trading, s.r.o., sa výsledok slovenského výskumu posúva z laboratória do praktického overovania v podmienkach poľnohospodárskej praxe. Cieľom je preveriť potenciál špecifického kvasinkového kmeňa pri ošetrení semien kukurice, získať ďalšie poznatky o jeho využití mimo laboratórneho prostredia a pripraviť pôdu pre jeho budúce komerčné využitie.
Nové riešenie pre kukuricu
Sucho, výkyvy počasia a rastúci tlak na udržateľnejšie poľnohospodárstvo patria medzi výzvy, na ktoré hľadajú pestovatelia aj výskumníci nové odpovede. Vedci z Chemického ústavu Slovenskej akadémie vied, v. v. i., prinášajú riešenie, ktoré na prvý pohľad pôsobí nenápadne. Je ním využitie kvasinky Rhodotorula mucilaginosa CCY 20-1-39 pri ošetrení semien kukurice pred výsevom. Práve v tejto nenápadnosti sa však skrýva jeho potenciál – jednoduchý ekologický postup by mohol pomôcť podporiť klíčenie, vitalitu a rast rastlín, a tým prispieť k odolnejšej a efektívnejšej rastlinnej výrobe.
Originálny biologický materiál
Za riešením stoja pôvodcovia z Chemického ústavu SAV: RNDr. Karin Kollárová, PhD., MSc. Marko Bajus, PhD., Mgr. Eva Labancová, PhD. a Ing. Renáta Vadkertiová, PhD. Kvasinkový kmeň izolovali pracovníci Zbierky kultúr kvasiniek Chemického ústavu SAV v.v.i. zo vzoriek pôdy na Slovensku a následne ho uložili do Zbierky kultúr kvasiniek pod označením CCY 20-1-39. Nejedná sa teda o bežný komerčne dostupný kvasinkový kmeň, ale o originálnu endemickú kvasinkovú kultúru, ktorá sa svojimi vlastnosťami môže odlišovať od ostatných kvasinkových kultúr patriacich do toho istého druhu. Vedci – fyziológovia rastlín preto skúmali jeho vlastnosti a rozvinuli ich do podoby patentovaného riešenia. V kontrolovaných laboratórnych experimentoch preukázal pozitívny vplyv na rast kukurice v bežných podmienkach aj v podmienkach stresu zo sucha.
Princíp riešenia je zrozumiteľný aj mimo vedeckého prostredia. Semená kukurice sa pred výsevom ošetria vodnou suspenziou živých kvasinkových buniek. Takáto aplikácia môže podporiť počiatočné fázy klíčenia a rastu rastliny. Práve začiatok vegetácie je pritom pre rastlinu kľúčový, rozhoduje sa v ňom o jej vitalite, schopnosti zakorenenia a ďalšom vývoji.
Patentová ochrana smeruje nielen na Slovensko
Význam riešenia podčiarkuje aj jeho ochrana ako duševného vlastníctva. Úrad priemyselného vlastníctva SR udelil Chemickému ústavu SAV, v. v. i. patent na riešenie s názvom „Spôsob ošetrenia semien kukurice na zlepšenie rastu, semeno ošetrené týmto spôsobom a ich použitie“. Ochrana riešenia pritom nie je smerovaná iba na Slovensko – na predmetné riešenie bola podaná aj medzinárodná PCT prihláška, ktorá vytvára priestor na jeho ochranu vo viacerých krajinách. Ide o dôležité potvrdenie originality výsledku slovenského výskumu a zároveň o významný krok na ceste k jeho praktickému využitiu.
Patentová ochrana smeruje nielen na Slovensko
Na tento míľnik nadväzuje ďalší kľúčový krok, ktorým je zmluvná spolupráca medzi Chemickým ústavom SAV, v. v. i., a spoločnosťou AZOTER Trading, s.r.o. pôsobiacou v oblasti mikrobiálnych prípravkov pre poľnohospodárstvo. Dohode predchádzalo viacero odborných rokovaní medzi vedeckým tímom, vedením ústavu, Kanceláriou pre transfer technológií SAV a zástupcami spoločnosti. Spolupráca bola následne potvrdená uzavretím zmluvy, ktorá nastavila rámec pre testovanie riešenia v podmienkach bližších poľnohospodárskej praxi.
Na pracovnom stretnutí pri podpisovaní zmluvy sa stretli riaditeľ Chemického ústavu SAV, pôvodcovia riešenia, zástupcovia Kancelárie pre transfer technológií SAV a zástupkyňa spoločnosti AZOTER Trading, s.r.o. Stretnutie symbolicky spojilo všetky kľúčové články transferu technológií – vedecký tím, vedenie ústavu, odbornú podporu pri ochrane a komercializácii duševného vlastníctva aj partnera z praxe.
Patentová ochrana smeruje nielen na Slovensko
Dnes už spolupráca nie je iba na papieri, ale prechádza do konkrétnych krokov, ktoré boli dohodnuté v zmluve. Kvasinkový kmeň bol odovzdaný spoločnosti AZOTER, tá zabezpečila jeho namnoženie a podľa dohodnutého harmonogramu sa uskutočnil aj výsev kukurice pre poľné testovanie. Nasledujúce obdobie ukáže, ako sa riešenie osvedčí mimo kontrolovaných kultivačných podmienok a aký potenciál môže mať pri pestovaní kukurice v reálnych podmienkach.
„Pre Chemický ústav SAV je veľmi dôležité, že výsledok práce našich vedcov nezostáva iba v laboratóriu, ale dostáva šancu preveriť sa v praxi. Udelenie patentu a spolupráca so spoločnosťou AZOTER sú dobrým príkladom toho, ako môže akademický výskum prinášať riešenia s reálnym aplikačným potenciálom,“ uviedol Mgr. Stanislav Kozmon, PhD., riaditeľ Chemického ústavu SAV, v. v. i.
Spoluprácu ocenili aj zástupcovia spoločnosti AZOTER Trading, s.r.o. „Dlhodobo sa venujeme mikrobiálnym riešeniam pre poľnohospodársku prax. Preto nás teší, že môžeme spolupracovať so slovenskými vedcami na overovaní technológie, ktorá má potenciál podporiť rast kukurice a zapadá do smerovania udržateľnejšej rastlinnej výroby,“ uviedla Ing. Alena Vymyslická, Production Manager spoločnosti AZOTER Trading, s.r.o.
Aktuálny patent aj prebiehajúce testovanie sú zamerané na kukuricu. Vedecký tím však do budúcnosti vníma ako perspektívnu aj možnosť overovať využitie kvasinkového kmeňa pri ďalších plodinách. Takéto rozšírenie bude závisieť od výsledkov ďalšieho výskumu a testovania, no už dnes naznačuje, že riešenie môže mať širší význam pre rastlinnú produkciu.
Podpora zo strany KTT SAV
Dôležitú úlohu v tomto procese zohrala Kancelária pre transfer technológií SAV, ktorá podporuje vedecké tímy SAV pri ochrane výsledkov výskumu a pri hľadaní ciest, ako ich zodpovedne preniesť do praxe. V tomto prípade ide o ukážkový príklad spolupráce, pri ktorej sa vedecký nápad, patentová ochrana a záujem priemyselného partnera prepojili do konkrétnej cesty smerujúcej k overeniu technológie v reálnych podmienkach.
Ak poľné testy potvrdia očakávané vlastnosti kvasinky Rhodotorula mucilaginosa CCY 20-1-39, môže sa otvoriť cesta k ďalšej spolupráci a k budúcemu komerčnému využitiu technológie. Pre slovenskú vedu by to znamenalo ďalší úspešný príklad transferu technológií – od výskumného nápadu, cez patentovú ochranu, až po partnerstvo s firmou, ktorá dokáže riešenie rozvíjať a overovať v reálnom prostredí.